Občianske združenie Bimbula
Daj sem bičík! Nedám bičík!
Daj sem bičík! Riť Paľovu! Takto nejako to vyzeralo ráno prvého októbrového dňa, keď sme vystupovali z auta v Čičmanoch pred Humnom Ondreja Gregora. Prišli sme na kurz plieskania bičom. Traja z nás boli riadne prihlásení kurzanti, ale bič sme si priniesli len jeden... aj ten požičaný...
Ako sa to celé zomlelo...
V lete sme boli s našim stánkom v poľnohospodárskom múzeu v Nitre počas výstavy Agrokomplex a zoznámili sme sa s majstrom bičiarom Martinom Brxom. My, síce odhodlaní žiť vidiecky život so všetkým, čo k tomu patrí, sme ale nemali ani potuchy o tom, ako sa s takým bičom zachádza. Po Martinovej praktickej ukážke sme sa na mieste rozhodli, že TOTO MUSÍME VEDIEŤ!
Od konca augusta do začiatku októbra nie je tak ďaleko, takže nadšenie nás neopustilo a okrem toho sa v ten deň počasie náramne pochlapilo. Slniečko svietilo, lúky sa zeleneli a Čičmanmi sa celý deň ozývalo plieskanie najmenej dvadsiatich piatich bičov. Názory susedov nepoznáme.
Dva biče sme mali objednané a tak sme sa celý deň hádať o bičík nemuseli, a každý z nás poctivo trénoval s tým svojim pod dohľadom ostrieľaných bičiarov, nádherne ustrojených to junákov. Radosť bola na nich hľadieť a tak ani tréningové šľahy po vlastnom tele (neskúseným sa to stáva), nás tak veľmi neboleli, keď sa na nás popod fúzy krojovaní profíci usmievali.
Deň to bol čarovný... Pri doobedňajšom zácviku sme sa naučili základy plieskania a zoznámili sa s rôznymi technikami. Kto by si pomyslel, že plesknúť pastierskym bičom, dva a pol metra dlhým, je len tak, ten sa veľmi mýli. Boli pravda, aj takí, ktorým to samé plieskalo, takpovediac od prirodzenia, ale nám ostatným bežným civilizáciou nakazeným smrteľníkom, to veru na prvý šup neplieskalo. A ruka Vám, vážení, vládze pracovať menej ako si myslíte...
Po dobrom obede - čičmanskom guľáši - sme sa naučili aj ako sa o bič starať a preplieskali sme sa až k večeri - v kotli vareným haľuškám s bryndzou. Pri žinčici sme podiškurovali medzi sebou a veruže sme tam kopu milých ľudí postretali. Na záver nám junáci lektori s majstrom Brxom certifikáty absolventov kurzu odovzdali a vskutku sa nám z Čičmian nie veľmi chcelo odísť...
Odvtedy si takmer každý deň zaplieskam... a veru... oni tí valasi kedysi vedeli čo je dobré... pri plieskaní si údy popreťahujete a hlavu vyčistíte... Len sa netreba pýtať tých susedov na názor...
